Najnovšie komentáre

15 Január 2014, Streda Osobnosť hypnotizéra a jeho vystupovanie
Napísal Hypnotizer   |   Kategória: Teoretické východiska


Frekventanti mojích kurzov sa ma často na úvodnom stretnutí pýtajú, či sa dokážu aj oni naučiť hypnózu, či na to sú potrebné nejaké mimoriadne vlohy alebo schopnosti.
Na to, aby sa človek naučil niekoľko trikov, na to nie je potrebné žiadne špeciálne nadanie, či mimoriadne vlohy.
Ovšem, ak sa chceme venovať hypnóze profesionálne, tam je potrebné už čosi viac. Pracovne to „viac“môžeme nazvať v zhode s televíznou show „X faktor“.

Čo to vlastne je „ X faktor“ u hypnotizéra


Je to správna komunikácia hypnotizéra voči okoliu a schopnosť momentálnej improvizácie.
V praxi to znamená využitie verbálnych a neverbálnych komunikačných kanálov a techník komunikácie na uvedenie človeka do hypnotického tranzu.


Neverbálna komunikácia


Neverbálna komunikácia, alebo tiež reč tela, je prioritným komunikačným kanálom. Výsledky výskumov sa síce rôznia, ale poukazujú na to, že komunikácia medzi ľuďmi prebieha na neverbálnej úrovni v 80 – 93% celkovej komunikácie. Naproti tomu verbálna komunikácia predstavuje interval od 7 – 20%.

Jasne teda vidíme, že reč tela hypnotizéra je veľmi podstatným faktorom úspešnosti. Hypnotizér musí v každom prípade pôsobiť ako autorita. Nie ako zosobnenie diktátorstva či prehnaného sebavedomého vystupovania alebo arogancie, ale v zmysle odbornej autority. V zmysle statusu odborníka na hypnózu, ktorý vie presne čo robí a ako robí. Jeho prístup ku hypnotizovanému je maximálne profesionálny. Tomu zodpovedajú aj jeho gestá, postoje, výraz tváre...etc.


Iste súhlasíte so mnou, že keď predstúpi pred klienta hypnotizér, ktorý pôsobí neupravene, neisto, nervózne, jeho reč tela je nekoordinovaná a z každého jeho pohybu cítiť nervozitu, pričom už by mal najradšej hypnózu za sebou, taký človek sotva môže mať úspech.

Jednou zo zvláštností ľudského mozgu je fakt, že kritická funkcia vedomia sa automaticky obchádza prítomnosťou autority alebo prítomnosťou charakteristických znakov autority. Jasný dôkaz o tom nám dal Milgramov experiment.




Milgramov experiment

Milgramov experiment (Štúdia podriadenia sa autorite) je známy vedecký pokus zo sociálnej psychológie. Experiment bol prvýkrát opísaný Stanleyom Milgramom, psychológom na Yalskej Univerzite.

Pokusy začali v júli 1961, rok po súde Adolfa Eichmanna v Jeruzaleme. Milgram vymyslel experiment aby odpovedal na otázku: „Mohol byť Eichmann a mnoho jeho spolupáchateľov v Holokauste len vykonávateľmi rozkazov? Môžeme ich všetkých nazývať spolupáchateľmi?“ (Milgram, 1974)


Experiment mal trvať 1 hodinu, za ktorú účastník dostane zaplatené 4,50 USD. Účastníkmi boli muži vo veku od 20 až 50 rokov, každého stupňa vzdelania, od nedokončenej základnej školy po doktorský titul.

Účastníkovi experimentu – učiteľovi  a spoločníkovi experimentátora ( herec,  predstierajúci, že je iný účastník - žiak) bolo experimentátorom  ( herec,  oblečený v bielom plášti s menovkou, ktorý predstavoval vedeckú autoritu a bol prítomný počas pokusu v miestnosti spolu s učiteľom) povedané, že sa budu podieľať na pokuse, ktorý „testuje účinok trestu na spôsob učenia“.

Učiteľ a žiak boli rozdelení do rôznych miestností, kde mohli medzi sebou hovoriť, ale nemohli sa vidieť. V jednej verzii experimentu spojenec - žiak spomenul, že má choré srdce.

Učiteľovi bol daný 45-voltový elektrický šok z generátora elektrošokov ako ukážka, akú dávku elektrošokov môže žiak dostať počas experiemntu. Učiteľ dostal zoznam dvojíc slov, ktoré mal žiaka učiť. Učiteľ začal čítaním zoznamu párov slov žiakovi. Učiteľ potom čítal prvé slovo z každej dvojice a 4 možné odpovede. Žiak stláčal gombík, aby vyjadril svoju odpoveď. Ak bola odpoveď nesprávna, žiak dostal šok, s napätím rastúcim s každou nesprávnou odpoveďou o 15 voltov. Ak bola správna, učiteľ čítal nasledujúcu dvojicu slov.

Učitelia boli presvedčení, že za každú nesprávnu odpoveď žiak dostával ozajstný šok. V skutočnosti tam žiadne šoky neboli. Po tom, čo bol žiak oddelený od učiteľa, žiak spustil magnetofón spojený s generátorom elektrošokov, ktorý prehrával nahrané zvuky pre každú úroveň šoku. Po určitom počte zvýšení úrovne napätia žiak - herec začal búchať do steny, ktorá ho delila od učiteľa. Po viacerých úderoch na stenu a sťažovaní sa na jeho srdcovú chorobu, žiak nedával ďalšie odpovede na otázky a nepodával žiadne ďalšie sťažnosti.

V tomto bode veľa ľudí vyjadrovalo žiadosť zastaviť experiment a overiť, či sa žiakovi nič nestalo. Mnoho testovaných učiteľov sa zastavilo na 135 voltoch a začalo sa pýtať na účel pokusu. Niektorí pokračovali po uistení, že nebudú braní na zodpovednosť. Niektoré subjekty sa začali silno smiať po prvom výkriku bolesti prichádzajúcom od žiaka.

Ak v niektorom čase učiteľ naznačoval žiadosť skončiť experiment, dostal od prítomného experimentátora sériu slovných povzbudení v nasledovnom poradí:


1.    Prosím Vás, pokračujte.
2.    Experiment vyžaduje, aby ste pokračovali, prosím vytrvajte.
3.    Je nevyhnutné, aby ste pokračovali.
4.    Nemáte na výber, musíte pokračovať.


Ak učiteľ žiadal ukončiť po všetkých štyroch postupných slovných nabádaniach, experiment bol zastavený. Inak bol zastavený až po tom, čo učiteľ dal maximálny 450-voltový šok 3-krát po sebe.

Pred realizáciou experimentu Milgram urobil prieskum medzi kolegami psychológmi o tom, aké budú výsledky. Jednohlasne verili, že len zopár sadistov bude pripravených použiť maximálne napätie.


V prvej Milgramovej sade pokusov 65 % (27 zo 40)  experimentálnych účastníkov vykonalo pokusný záverečný 450-voltový šok, hoci mnoho z nich to robilo s dosť nepríjemými pocitmi; pri nejakom bode každý zastal a pochyboval o experimente, niektorí dokonca vraveli, že vrátia šek, ktorým im bolo zaplatené. Žiadny účastník vytrvalo neodmietol prestať v dávaní šokov pred 300-voltovou úrovňou.

Obmeny experimentu boli robené samotným Milgramom a inými psychológmi po celom svete s podobnými výsledkami.
Thomas Blass z Marylandskej Univerzity (ktorý je tiež autorom Milgramovej biografie, nazvanej Muž, ktorý šokoval svet) previedol meta-analýzu výsledkov opakovaných prevedení experimentu. Zistil, že percento účastníkov pripravených zasadiť smrteľné napätia zostáva konštantné, medzi 61% a 66%, bez ohľadu na čas a miesto (všeobecný popis Blassových výsledkov bol publikovaný v Psychology Today, marec/apríl 2002). Kompletné výsledky boli publikované v Journal of Applied Social Psychology. [Blass, 1999]


Reakcie učiteľov sa vysvetľujú prítomnosťou vedca - autority, ktorý zadával učiteľom pokyny. Pre všetkých 40 účastníkov predstavoval vedec  autoritu  - toho, kto vie, čo robí.



Verbálna komunikácia

Verbálna komunikácia síce predstavuje menšie percento v prenose informácií, ale zohráva nemenej dôležitú úlohu. Odborná literatúra hovorí o “jazyku hypnózy“. Tento jazyk má svoje špecifiká, pričom veľký dôraz sa dáva na moduláciu hlasu, intonáciu, vhodne volené slová atd.

Na tomto mieste je nutné spomenúť, že rečová vada môže byť prekážkou, no nie nevyhnutnou prekážkou. Prečo? Preto, že človeka sa dá uviesť do hypnotického tranzu a zadávať jednoduché sugescie aj bez jediného slova, hovoríme tu o neverbalnych indukciách navodenia hypnotického tranzu.
Úplnou samozrejmosťou je, že oba komunikačné kanály musia byť v súlade a vzájomnou podporou musia dotvárať osobnosť hypnotizéra. Platí to pre hypnotizéra na pódiu ale i pre hypnotizéra terapeuta.



Schopnosť improvizácie

Každý človek je iný a špecifický. Na sugescie reaguje inak, resp. iným spôsobom. Preto každý hypnotizér musí disponovať určitou dávkou improvizácie tak, aby vedel pružne reagovať a meniť stratégiu podľa momentálnych  okolností. Vždy pracujeme s tým, čo máme a musíme vedieť využiť tým správnym spôsobom aj negatívne vplyvy a nepriaznivé podmienky. Napríklad rôzne rušivé zvuky a podnety z okolia.



Morálne a etické zásady


Morálne a etické zásady sa pomaly a isto vytrácajú zo slovníka ľudí 21. Storočia. No pri práci s ľuďmi je korektnosť v prístupe k ním prvoradá. Hypnotizér, voči ktorému ľudia nemajú dôveru je vlastne zbytočným.


Poznámka na záver

Veľa  ľudí mi vraví, že videli na Youtube rôzne videá, kde sú demonštrácie rýchlych indukcií navodenia hypnotického tranzu a potom k rôzne ukážky hypnotických javov, chcú sa naučiť hypnotizovať ľudí, pričom ich pohnútkami sú snahy o manipuláciu s ľuďmi.  K tomu chcem len jednu poznámku.

Pri hypnotickej show sa ľudia nechávajú hypnotizovať s myšlienkou na zábavu. Chcú sa baviť, preto sú ochotní realizovať rôzne smiešne sugescie. Každý scénický hypnotizér si vyberá na scénu predovšetkým takých ľudí, u ktorých je silný predpoklad, že sa chcú baviť.  Neraz sú iba v ľahkom tranze, no je pre nich spoločensky priatelnejšie realizovať sugescie, ako ich nerealizovať.

V niektorých prípadoch sa nedá hovoriť ani o hypnóze, ale skôr o hraní role, o určitom hereckom výkone. V zmysle „no a čo keď urobím zo seba blázna....veď sa vyhovorím pred kamarátmi a okolím, že som nemal nad sebou kontrolu, bol som predsa hypnotizovaný a manipulovaný hypnotizérom“.


Preto neverte všetkému čo vidíte.....

 

Komentáre   

 
0 #3 Maxine 2018-10-22 12:35
I am curious to find out what blog platform you happen to be
working with? I'm having some minor security issues with my latest website and I would like to find something more safe.
Do you have any solutions?

Have a look at my site - stumbleupon.com : http://stumbleupon.com
Citovať
 
 
0 #2 Phillip 2018-09-14 09:52
Way cool! Some very valid points! I appreciate you writing this post plus the
rest of the website is really good.

Have a look at my web blog ... Сialis: https://costofcial.com
Citovať
 
 
0 #1 Malinda 2018-08-21 17:35
Today, I went to the beachfront with my children. I found a sea shell and gave it to my 4 year old daughter
and said "You can hear the ocean if you put this to your ear." She put the shell to her
ear and screamed. There was a hermit crab inside and it pinched her ear.
She never wants to go back! LoL I know this is entirely
off topic but I had to tell someone!

Here is my weblog: Сialis: https://costofcial.com
Citovať
 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť